Príbeh Alzheimer

Volám sa Alexandra Badová a chcela by som opísať zlepšenia stavu u mojej tety, ktorá trpí ťažkou formou Alzheimera.

Má 74 rokov a touto chorobou už trpí 5 rokov. Pred užívaním Bioqantu® bol jej stav v štádiu, že už nepoznávala nikoho, okrem mojej mamky (je to jej sestra) a otca, ktorí sa o ňu starajú. Musia ju kŕmiť a starať sa o ňu v podstate ako o malé dieťa. Našťastie ešte chodí, síce len s oporou, ale nie je pripútaná na lôžko.

Po 3 mesačnom používaní Bioquantu® sa stav zastabilizoval a došlo k miernemu zlepšeniu komunikácie, čo všetci považujeme v jej stave za výrazne zlepšenie.

Predtým len automaticky zopakovala posledné slovo, keď sa jej niečo opýtali, teraz aj reaguje áno, nie, snaží sa urobiť, čo jej povedia, zobrať si pohár, utrieť si ústa, čo predtým neprichádzalo do úvahy.

Predtým ju už nemohli spustiť z dohľadu, pretože už nerozlišovala jedlo od iných predmetov na stole a často si dávala do úst, čo jedlo nebolo a teraz si berie sama aj vidličku do ruky, keď ide jesť, čo je až neuveriteľné...

Spoznáva ľudí, síce len zábleskom, ktorých nepoznávala už 3 roky – nedávno spoznala susedku cez ulicu...

P. psychiatrička, ktorá ju lieči, tiež, z jej pohľadu zaznamenala zlepšenie, čo u týchto pacientov v podstate nie je..iba zhoršenie stavu.

P.S. teraz nás aj rozosmeje...naposledy, keď sme s dcérou odchádzali od mojich rodičov, tak sme sa jej zdravili – „bozkávam teta, papa“ a ona nám odpovedela ---dovidenia....predtým by povedala posledné slovo „papa“ - z nášho pohľadu je to super.